Detail akcie Z Myjavy na Prašník

Vinco vsetko popisal tak detailne, ze mne neostava nic ine, len doplnit jeden detail. Videli sme partizana! Asi sa tam zabudol a nik z navstevnikov mu nepovedal, ze vojna uz skoncila. Normalne vykukal s dalekohladom z bunkra von.

Tradicne sme boli na akcii dvaja. Ano uvedomujeme si, ze to bolo cez tyzden a pre niekoho to je neriesitelny rebus, ale pre Joza nie. Ten je ochotny obetovat aj dovolenku , za co mu dakujem.

Rano na Myjave bolo este oblacno no postupne, ako sme putovali kopanicami sa ovecky na oblohe roztracali. Nez sme dorazili na Bradlo do kroku nam uz hral vtaci orchester, proste lahoda vstupujuca do usi. Videli sme aj par zvieratiek (zivych i mrtvych), ktore vobec nemali chut zahryznut sa do nasich lytok Tesne pred prichodom na Mohylu sme navstivili chatu pod Bradlom. Museli sme byt asi sympaticki turisti, ked nam prijemna chatarka ponukla „tekuty chlebik“ aj mimo otvaracich hodin. Stvrtok sa tak stal pre nas weekendovym dnom. Vidite, mohli ste ist s nami Na Mohyle bolo tentoraz uplne inak, ako ked sme tu boli v januari. Chvilu sme tu pobudli, len aby sme spravili par zaberov a pokracovali sme dalej.

Druha cast tury, uz mimo cervenej znacky bola narocnejsia, ale aj prijemnejsia, pretoze sme uz stretli aj par ludi, s ktorymi sme prehodili niekolko zmysluplnych viet. Dokonca sa nam dostalo pocty v podobe psieho spolocnika. Psik, ktory patril jednej babke s nami sliapal aj dva kilometre, az sme sa s Jozom bali, ci trafi domov. Nakoniec si to rozmyslel, povedal zbohom a bezal spat.
Po tomto prijemnom spestreni putovania nas cakalo preverenie nasich moralno-fyzickych vlastnosti. Tie asfaltky, ktore sme si museli vytrpiet cestou za vytuzenym cielom ma naozaj dostali. Zmiernenie „asfaltoveho utrpenia“ nastalo az navstevou pamatnika SNP na Pustej Vsi a predovsetkym partizanskeho bunkra. Svoje dielo vsak asfaltka dokonala az na samom konci putovania. A navyse dostali zabrat aj moje usi, ked mi Jozo neustale opakoval cestou po nekonecnom Prasniku, ze toto predsa nie su iba tri kilometre k autu, to musi byt viac 

Krasnou bodkou dna bola pizza a kofolka v jednej z miestnych Vrbovskych restauracii. Obaja sme odchadzali domov mierne unaveni a s krasnymi a nezabudnutelnymi zazitkami, ze Jozo?

Ivka,
z celeho srdca Ti prajem, aby sa operacia stastne podarila s vysledkom, ktory ocakavas. Drzim palce.