Vinco
Bolo chladno a „mlhovno“. Vyhlady neboli ziadne. Ale zato zimna krajinka
na pohladanie. Cesticky, chodnicky zasnezene a pod nohami vrzgajuci sniezik,
proste krasna zimna idylka. Na vetvickach stromov zamrznuta inovat ako
v rozpravke Mrazik, uz iba Nastenka chybala 
Najvacsie stupanie nas cakalo na Bradlo no to sme v pohode zvladli. Mohyla nas
privitala zahmlena no i tak nam poskytla perfektne fotografie. Ked sme potom
zostupili do Brezovej chceli sme sa najest, do restauracie sme ale prisli
neskoro, vsetko bolo zozra… Boli sme nuteni ist az na zaciatok Brezovej
(asi 2 km) do jedinej restauracie (oproti zel. stanice), v ktorej podavali
pochutiny. Spolocne s Jozom sme si dali pizzu a „zlaty mok“ na obcerstvenie
a doplnenie stratenych sil. Autobusom spred restauracie sme sa potom vratili do
Vrboveho. Toto pise v kratkosti „muj dennicek“