Vinco
Pár slov k tejto akcii.
Chcem najprv poznamenať, že mi je veľmi ľúto, že s nami nemohol ísť pôvodne prihlásený Kowo. V nedeľu na futbale sa mu prihodilo zranenie achilovky, ktoré ho minimálne na pol roka odstaví od všetkých športových aktivít. Týmto mu želám, aby sa čoskoro zdarne vyliečil.
Čo k akcii?
V úvodnej časti trasy, keď sme rozvážne šliapali hore nás znenazdajky obehli dve autá. Položil som si otázku. Preboha, čo tie autá tu robia? Neskôr som dostal na ňu odpoveď. Po chvíli sme dorazili ku chate zvanej Vodopád a práve tu stáli tie oné dve autá. Boli to chatári, ktorí tesne pred nami dorazili na spomínanú chatu a tak nás mohli pohostiť. Samozrejme, že sme si dali pivečko. Povzbudila nás ochota a neskutočne nás to nakoplo do ďalších kilometrov. V súvislosti s týmto sme si spolu spomenuli na negatívnu reštauračnú skúsenosť v Štefanovej, keď sme boli na Rozsutcoch.
Ďalšie čo ma v priebehu stúpania na Chleb zaujalo bol Šútovský vodopád. Ževraj občas máva málo vody. No pre našu návštevu si prichystal vody dosť. Ako bonus bola krásna dúha, ktorú sa Jozef snažil zachytiť vo svojich záberoch. Mišo s Radom boli súčasťou ilúzie, že držia dúhu aby nespadla, keď ich Jozef fotil.
Pre mňa boli zaujímavé aj Mojžišove pramene. Neveril by som keby som nevidel, že prameň môže byť tak výdatný ako bol tento. Vodu z tohto prameňa sme použili na občerstvenie a príjemné opláchnutie.
Po prameňoch nás čakali Kopiská. Po celú nasledujúcu cestu sme už mali aj nádherné výhľady na Steny, Hromové a neskôr aj na Chleb. Keď sme dorazili na Kopiská spomenul som si, ako som na tomto mieste bol s rodinou v júni 2015. My sme vtedy išli trasu popod Stoh a potom do Štefanovej.
Na Chleb som sa dostal po troch rokoch. A musím poznamenať, že vždy je to iné. Iné myšlienky, iné spomienky, iné fotografie, iní spoločníci. Proste vždy je to iné a to je to na tom krásne, prečo sa oplatí navštíviť miesta aj opakovane.
Keď sme odišli z Chlebu začali sme rozmýšľať, či navštívime aj Veľký Kriváň. Rozhodnutie podlo po príchode do Snilovského sedla. Prehodnotili sme zostávajúci čas potrebný na zostup a jednoznačne sme rozhodli, že keď už sme tu tak na Kriváň pôjdeme. Bolo to síce namáhavé, ale spoločne sme to dokázali. Musím povedať, že sa oplatilo. Odmenou nám boli nádherné výhľady. Bonusom tohto výstupu bola fotografia „hore bez“ 9. októbra na najvyššom vrchu Malej Fatry v nádhernom počasí. To sa veľakrát neprihodí. Bol by hriech nevyužiť to.
Posledným zastavením bola chata pod Chlebom. Na toto sme sa všetci tešili
asi najviac. Našou návštevou sme zistili, že chata je v stave
rekonštrukcie – zveľaďovania. Rozširujú miesta na sedenie pod strechou.
My sme si posedeli na stávajúcich lavičkách pri dobrej polievočke a
pivečku. Iba Rado sa obetoval a vychutnal si kofolu 
A potom sme sa už
vydali na dlhý zostup do Rieky k autu.
Jedno čo ma mrzí je to, že pre Jozefa som mal prichystaný Certifikát, ktorý som mu chcel pri aute odovzdať. No zasiahol ten „nemecký ujo“ a nestalo sa tak. Certifikát dostal Jozef až v Piešťanoch na parkovisku. Jozef sorry.
To by bolo všetko.