Detail akcie Letné Nízke Tatry 2. deň

Rado mi poslal komunikáciu z Facebooku ohľadne nášho psieho kamaráta, ktorý nás sprevádzal a strážil na našej akcii.

Týmto sa verejne ospradlňujem Radovi, že som nesprávne použil jeho krstné meno ako meno psieho spoločníka  

Tu je komunikácia z Facebooku ohľadne psíka:

Útulňa Andrejcová
· 27. júl, 20:00 ·
NAŠIEL SA POĽOVNÝ PES
Na útulňu prišiel dnes s turistami od Bartkovej poľovnícky pes Hanoverský farbiar ( že vraj je taká rasa ), alfa samec hnedej farby, meno nepovedal, tak neviem ako sa volá. Kto ho stratil nech si hľadá…teda, zatiaľ je u nás pokiaľ mu prestane chutiť náš Tetrov…

Pavel Paully Birka Dobrý deň,
som veľmi rád, že ste ho našli. Pes sa volá Rony a je z Telgártu. Hľadáme ho už od piatku kedy sa stratil v lese. Prikladám aj fotku, na ktorej vyzerá trocha lepšie Ďakujem všetkým za zdieľanie a dúfame, že dnes už bude spať doma.

Prichádzame na miesto, kde budeme spať. Keďže oheň nesmie chýbať, zakladáme ho. Tentoraz sa Roman o to nestihol postarať. Vyrazil za nami asi o hodinu a pol neskôr a dobehol nás až keď už sme táborili.

Pokúsili sme sa upraviť si „nocľažisko“ čo najlepšie, aby bolo vhodné na prespanie aj pri zlom počasí. Neúspešný pokus o zachytenie úpravy „nocľažiska“ som dal sem medzi fotografie (do tohto komentára). Prečo sem? Aby nebol môj komentár z predchádzajúceho dňa príliš dlhý, a aby bolo vidieť, kde sme naberali dostatok síl počas noci pred dnešnou túrou.

Pôvodne sme mali spať v tom maličkom poľovníckom domčeku. Roman to vybavoval, ale žiaľ, rekonštruujú, majú domček plný nábytku a nezmestili by sme sa tam. Ale dovolili nám zložiť naše unavené kosti vedľa v prístrešku. Ako sa neskôr ukázalo, išlo o veľmi strategické miesto. Blízko bol prameň a najmä latrína! Niektorým sa tak páčila, že ju navštívili niekoľkokrát.

Oproti predchádzajúcemu dňu malo ísť o „pohodičku“. Po prvom dni to však bol zaberák. Plecia kvôli ťažkému batohu pálili, šľapy občas tiež. Prišli sme k prvému turistickému rázcestníku, kde nás veľmi potešilo, že už je to iba 4 hodiny a 40 minút na Čertovicu. Potom sme sa lepšie prizreli a úsmev nám zmizol z tváre. Niekto pripísal pod časový údaj „+ cca 2 hodiny“. Ako sme neskôr zistili, ten niekto bol veľmi dobre informovaný, alebo proste si to odšľapal na vlastnej koži.

Táto časť hrebeňa Nízkych Tatier je tuším najviac zarastená. Výhľadov je pomenej, ale sú! Čiastočne mi táto časť hrebeňa pripomínala skôr Fatru. Za Kolesárovou už neboli také výrazné a najmä dlhé stupáky. Napriek tomu sa nám podarilo nabrať niekde vyše 800 výškových metrov.

Síl bolo už pomenej, slniečko pálilo viac ako včera, Vincenta som začínal upodozrievať z toho, že je Indián, niektorí začínali nenávidieť batoh… Nakoniec sme však napriek čiastočnému emocionálnemu, psychickému a fyzickému vyčerpaniu zdarne došli do cieľa. Keď je dobrá partia, tak to proste ide…

PS: boli aj nejaké pády. Vylepšili sme trochu bodovanie. Naokolo bol dostatok čučoriedok. Kto padne a počas pádu mu zostanú v zuboch dve čučoriedky, má automaticky bod navyše. Čučoriedky však nesmú byť nahryznuté.