Jozef
Tentoraz chceme ísť niekam všetci spolu. Preto padla voľba na Tomášovský výhľad. Hanka má však iba dva roky. Preto vyrážame od blízkeho rekreačného strediska Ďurkovec. Odtiaľ je to iba necelé dva kilometre. Hanke sa chce aj nechce. Ako maličké dieťa. Treba ju vedieť zaujať. Po ceste stíhame nájsť aj zopár hríbov.
Kúsok pred Tomášovským výhľadom vidíme zaparkované vozidlo záchranárov. Tipujeme, že je tu kvôli lezcom. Aj tak je. Stačí na to jediný pohľad. Zvedavý pohľad, čo je dolu pod skalou. Je tam všeličo a jeden pán v modrom tričku. Na tvári sa mu zračí pokoj. Musí. Keby panikáril, je už asi dávno dolu. Ale rýchlejšie, ako by chcel…
Je sobota. Niečo medzi desiatou a jedenástou hodinou. A je to aj vidieť. Zďaleka tu nie sme sami. Aspoň sme si potvrdili zistenia zo včerajšku. Papá sa. To mi dáva šancu odloviť blízku kešku. A šancami sa nemá len tak pohŕdať…
Vraciame sa tou istou cestou. Inú možnosť nemáme. Nevadí nám to však. Nepotrvá to dlho a sme znovu na Ďurkovci. V minulosti sme túto schátralú oblasť považovali za bývalý pioniersky tábor. Ide o rekreačnú oblasť, ktorá vznikla niekedy v 60-tych rokov minulého storočia a vraj fungovala do roku 2009! Dnes sme tu videli aj niekoľko nových stavieb. Niekto sa rozhodol oprášiť zašlú slávu tohto strediska.
Pri parkovisku sme uvideli drevenú sochu hvezdára. Trochu ma to prekvapilo. Hvezdár a zrovna tu? A vraj tu nebol jediný. Občas sa tu vyskytnú aj hvezdári z mäsa a kostí, pretože Ďurkovec je v určitých kruhoch známy ako prírodná hvezdáreň. V tejto oblasti je totiž veľmi nízky svetelný smog.