Geomorfologický celok je pre
nejedného z nás mnoho nehovoriacim pojmom. Nadriadenou jednotkou je oblasť a
podriadenou jednotkou podcelok. Všetky tieto pojmy sú geomorfologickými
jednotkami. Na úrovni geomorfologického celku sa objavuje väčšina
zemepisných názvov, ktoré mnohí z nás vnímajú ako pohorie. Preto sme sa
pri spracúvaní pohorí zamerali práve na geomorfologické celky. Zoznam
geomorfologických jednotiek je k dispozícii tu: zdroj.
Takto geomorfologicky rozčlenili Slovensko geografi
Mazúr a Lukniš.
Kus dobrej práce síce vykonali už v roku 1986, ale predpokladá sa, že
ešte príde k „menším“ zmenám, najmä pri posune hraníc medzi
jednotlivými geomorfologickými celkami. Mapa geomorfologického členenia
Slovenska je k dispozícii tu: zdroj.
K pohoriam neoddeliteľne patria i vrchy. Na Slovensku ich
máme požehnane! Celkovo ich na našom území je
7283! A to sme akože malá krajina! Zoznam
vrchov je k dispozícii tu: zdroj.
Nejeden z vrchov uvedených v tomto zozname má podstatne bližšie
k výškovej kóte ako k poctivému vrchu. My sme však medzi nimi rozdiel
nerobili a uviedli sme všetky.
Ak si chcete overiť, ktorý vrch patrí do ktorého pohoria
(geomorfologického celku), musíte ísť na katastrálnu mapu, dostupná tu: zdroj.
Na to, aby ste videli vrchy, musíte mať nadstavenú základnú mapu. Do
políčka napíšte názov pohoria (geomorfologického celku). Aby ste na mape
videli vrchy (názov + údaj o výške), musíte mapu zväčšiť aspoň na
0,6 km. Zdá sa Vám to moc náročne, zložité, zdĺhavé…? Nechce sa Vám
do toho? V tom prípade kliknite na pohorie na našej
mapke. Zobrazí sa Vám krátka informácia o pohorí, zopár
našich fotiek (ak sme pohorie navštívili) a zoznam vrchov pohoria.
Belianske Tatry
Najvyšší vrch: Havran (2151 m)
V skutočnosti Vysoké Tatry, Západné Tatry a Belianske Tatry tvoria spolu
gemorfologický celok – Tatry. My sme sa ich výnimočne rozhodli kvôli ich
veľkej odlišnosti a množstvu vrcholov rozdeliť. Belianske Tatry na rozdiel
od Vysokých Tatier a Západných Tatier ležia celé na slovenskej strane.
Belianske Tatry boli podstatne menej zaľadnené ako Vysoké Tatry. Majú veľmi
pestrý reliéf s množstvom previsov, skalných stien či tiesňav. Hlavný
hrebeň pohoria má dĺžku 14 km. V strednej časti naň kolmo nadväzuje
hlavný hrebeň Vysokých Tatier. Veľká časť pohoria je od roku
1978 uzatvorená. Turisticky sprístupnené sú len okrajové doliny a
jednosmerný náučný chodník Monkovou dolinou.
Zdroj:
Wikipédia
http://www.infoglobe.sk
Zoznam vrchov pohoria
1. Havran (2151 m)
2. Ždiarska vidla (2142 m)
3. Hlúpy (po starom Šialený) (2061 m)
4. Zadné Jatky (2020 m)
5. Košiare (2012 m)
6. Nový vrch (1999 m)
7. Prostredné Jatky (1984 m)
8. Predné Jatky (1950 m)
9. Bujačí vrch (1947 m)
10. Muráň (1889 m)
11. Belianska kopa (1835 m)
12. Nový vrch (1727 m)
13. Gáflovka (1626 m)
14. Skalné vráta (1620 m)
15. Štefan (1540 m)
16. Stežky (1530 m)
17. Javorinka (1505 m)
18. Faixova skala (1489 m)
19. Rynias (Rinias)* (1473 m)
20. Žľabina (1411 m)
21. Čierny vrch (1362 m)
22. Kôň (1356 m)
23. Kýčera (1283 m)
24. Veľký Grúň (1274 m)
25. Javorinka (1259 m)
26. Tokareň (1219 m)
27. Pálenica (1175 m)
28. Strednica (1129 m)
29. Kobylí vrch (1109 m)
30. Plošové Turne (1081 m)
31. Skalka (1069 m)
32. Čierny vrch (1054 m)
33. Husár (978 m)
Poznámka:
červeným písmom sú vyznačené vrchy, ktoré sme navštívili
ak sa za názvom vrchu nachádza * (hviezdička) znamená to, že: Vrch nie je v "Zozname vrchov", ktorý zverejňuje "Úrad geodézie, kartografie a katastra SR". Napriek tomu tento vrch môžeme nájsť na niektorých turistických mapách.
